Domov Témy Rozhovor Človek za príbehom: Koloman Kertész Bagala

Človek za príbehom: Koloman Kertész Bagala

880
0

Poznáme sa tridsať rokov a má môj obdiv, pretože dodnes robí a venuje sa tomu, s čím po revolúcii začal. Kali Bagala. Tu je rozhovor, o ktorý som sa pokúsil a ktorý bol nakoniec viac jeho monológom, pretože ma takmer nepustil ku slovu.

Kali – ako ho familiárne volám a o ktorom si moje deti mysleli že je potetovaným rapperom – sa ako absolvent Strednej priemyselnej školy chemickej v Banskej Štiavnici a niekoľkých semestrov filozofickej fakulty, v roku 1991 rozhodol pre cestu po ktorej stále kráča – už neuveriteľných 30 rokov. Táto cesta je plná hudby, ale najmä kníh, ktoré vydal. Všetky sú pôvodnou slovenskou tvorbou, čo si sám tvrdohlavo stanovil hneď na jej začiatku.

„Som tvrdohlavý a robím iba slovenskú literatúru.“

Kali, nenapadlo Ťa nikdy napísať vlastnú knihu?

Určite. Písal a zverejňoval som poviedky a básničky. Ale potom som pochopil, že ma obklopuje množstvo ľudí viac talentovaných na písanie ako som ja sám. A preto som sa vložil do ich služieb. Možno aj preto, že som sa sám snažil takto prejavovať, viem posúdiť talent niekoho iného. Pritom robím silne egoistickú činnosť, pretože uspokojujem svoje estetické kritériá. A nevydám nič, čo by sa mohlo páčiť iným, ale vydávam to, čo sa páči mne a čo chcem v poličke mať ja.

Ako hľadáš talenty?

Pred 25 rokmi som začal vyhlasovať literárnu súťaž Poviedka. Dnes som jej garantom, je tam porota, ktorá vyberá najlepšie texty. Až neskôr sa ukáže, či sú ocenení autori dobrí a dokážu po poviedke napísať aj knihu. Ja sa venujem „objavom“ zo súťaže, každý rok pribudne asi nových 10 mien a mojou úlohou je podporovať najlepších z nich. Nie som spoluautorom, ale ako náročný čitateľ verifikujem text. Viem autorovi povedať, čo a prečo sa mi nepáči, ale dielo si musí zmeniť on sám. Neprestajne s autormi komunikujem, že text je hra s čitateľom – mám rád, ak autor necháva čitateľovi väčší priestor. Niektorým tak vyjde kniha už o rok, niektorým vôbec. Na rukopisoch sa niekedy robí aj 3-5 rokov. Najpodstatnejšie je pre mňa, že knižka vyjde v momente, keď je hotová, keď sa na nej nedá už nič vylepšiť.

V tohoročnej cene Anasoft litera je z desiatich autoriek a autorov až šesť takých, ktorí boli kedysi ocenení v poviedke.

Sú autori, ktorí u mňa začínali a dnes majú už desiatu knihu, preklady v zahraničí a pritom na začiatku ani neuvažovali, že by mohli byt spisovateľmi. Ale nespím na vavrínoch, neustále čítam nové a nové veci. A stále ma autori dokážu prekvapiť – aj po toľkých rokoch. Mám Súčasná slovenská literatúra je veľmi pestrá.

„Som v službách literatúry, nie knižného biznisu.“

Prikladám svojej práci veľkú váhu, lebo dielo, ktoré vydám musí osloviť aj čitateľa, ktorý sa narodí o 100 rokov. Som v službách literatúry, nie knižného biznisu, alebo iného cieľa. Mne sa páči literatúra ako umenie a snažím sa k tomu prispieť ako viem.

Čo Ťa pri tom všetkom stále drží? Aj po tých 30-tich rokoch?

Zistil som, že to viem robiť a pomáha to literatúre. Veľmi ma nezaujíma, čo si o tom myslí okolie. Literatúra je neadresná, má oslovovať niečo abstraktné v budúcnosti. Preto ma pri dobrej nálade držia situácie, keď po mne čitatelia chcú knihu, ktorú som vydal pred 20-timi rokmi. Literatúru považujem za najvyššie umenie, lebo autor odovzdáva čitateľovi obsah prostredníctvom myšlienky. Ten prenos musí fungovať bez ohľadu na čas a miesto. To je fascinujúce.

Ako sa dá s Tebou žiť? 🙂

Veľa sa ma nepýtať. Mám tak košaté myšlienky, že žiť so mnou je ťažké. Môj svet je úplne inde. Premýšľam vnorený do kníh. Ale doma nepracujem. Sám si od seba oddýchnem. Nedá sa ale odo mňa očakávať bežný spoločenský život, bežne robievam 100 podujatí ročne, čiže cca každé 3 dni jedno. Moje deti od malička chodili na besedy a teraz chodia sami od seba a to ma teší, že ich to baví a majú k tomu vzťah. Poznajú autorov slovenskej literatúry, ktorí stoja za to. Ale majú iné záujmy a ani ich nenútim, aby nejako pokračovali v mojom „biznise“. Môj edičný plán zanikne mojou smrťou. Nik to nemôže prevziať.

Čo polygrafia?

Vyskúšal som mnoho tlačiarní, ale dnes už neexperimentujem s technológiami a tlačím v dvoch tlačiarňach, podľa toho o akú knihu a akú edíciu ide. Ak získam grant a môžem si dovoliť do knihy niečo zainvestovať, tak robím knižky so slepotlačou, tvrdou väzbou, razbou, či sieťotlačou, so špeciálnym papierom, alebo farebnou oriezkou. Vydávam aj nízkokusové brožúry debutantom. Ale edície súborné diela Ivana Kadlečíka či Kornela Földváriho sú hoch, moja pocta  autorom, s ktorými som strávil polovicu života. Pri osvedčených tituloch si síce dovolím aj náročnejšie spracovanie, ale najdôležitejším na mojej práci je obsah. A je úplne jedno v akej forme. Radšej urobím viac titulov a v menšom náklade. Je pre mňa dôležité, aby knižka vôbec vyšla.

Ak by vyšla, kto by robil prebal na knihu „30 rokov KK Bagalu“ ?

Palo Bálik! S ním robím najdlhšie, povyhrával veľa cien – ako napríklad najkrajšiu knihu roka. Robil mi mnoho prebalov, grafík obálok ale aj formátov sadzby. Robil pre mňa celé edície, a fungujú aj desať rokov. On jednoducho dokáže vychádzať z atmosféry knihy ako objektu.

Oslovujú Ťa novinky v polygrafii? Nové papiere, materiály.

Orientujem sa a sledujem trendy nielen v literatúre, ale aj vo výtvarnom umení a dizajne. Chodievam na VŠVÚ a s mnohými umelcami spolupracujem od ich študentských čias. Napríklad Shooty, Juraj Demovič, Emil Drličiak… s ktorými sa poznám ešte z čias ich štúdií. Ak sa mi to osvedčí, tak výtvarníkov opätovne oslovujem. Takých príbehov spolupráce je veľmi veľa. Viem odhadnúť, ktorý výtvarník je obsahovo k danej knižke svojou tvorbou blízky.

Často vidím úžasne polygraficky spracované knihy, ale ak text nestojí za nič, tak ma to jednoducho neosloví. Nepovažujem napríklad za nutné ilustrovať každú knižku, myslím, že text samotný by mal byť vnútorne dostatočne ilustratívny, aby nepotreboval ilustrácie.

„Pre mňa je kniha krásna iba svojím obsahom.“

Som zberateľ a mne sa páči zbierať mozgové zážitky. Nemusím mať doma prvé vydania a špeciálne edície. Pre mňa je kniha krásna iba svojím obsahom.

V branži sú všelijakí, ale najbližšie mám k ľuďom ako Peter Milčák, ktorého vydavateľstvo Modrý Peter v Levoči tiež oslavuje 30 rokov – takí sú moji kolegovia, lebo im tiež ide o obsah a nie o formu.

V podstate aj moji čitatelia si rokmi zvykli, že nemôžu očakávať nič iné, iba zážitok z textu. To je podstatné

Čo dodať?

Som vyznávačom slobody. Tvorím si sám svoj edičný plán a je mi jedno, čo si o tom kto myslí. Som rád tým, kto objavuje autorov a ich texty.

Naše rozprávanie plynulo ďalej, ale popolník už bol plný a aj mobily začali nedočkavo vyzváňať.. a tak:

Dočítania, priatelia!


Pokiaľ nie ste naším predplatiteľom a napriek tomu by ste radi mali marcové číslo, kde rozhovor vyšiel – aj s prebalom, ktorý Kali osobne podpísal, objednať si ho môžete tu:


Vydavateľstvo KK Bagala realizuje aj úspešný projekt audiopoviedok. Ako predplatiteľ máte teraz možnosť získať ročný prístup do www.audiopoviedky.sk úplne zdarma.